Vitajte v Banskej Štiavnici!
Pomôžeme vám zorientovať sa, aby ste mali dobrý zážitok a príjemnú skúsenosť z pobytu v našom meste.
Náučný chodník Milana Kapustu po žile Terézia
Začína sa v sedle Červená studňa. Do sedla sa dá dostať autom po ceste z Banskej Štiavnice do Hodruše alebo Vyhní. Pešo z Trojičného námestia nás tam dovedie zelená značka. Chodník z väčšej časti kopíruje trasu vyťaženej rudnej žily Terézia. Na 16 paneloch postupne približuje štiavnickú prírodu a život baníkov. Vedie okolo tajchu Ottergrund, najmenšej a najvyššie položenej vodnej nádrže Štiavnických vrchov (801 m n. m.). Z chodníka sa otvárajú nádherné výhľady na Banskú Štiavnicu a jej dominanty. Chodník má dĺžku 6,1 km a prevýšenie 80 m a zvládnu ho aj deti a starší ľudia. Po 1,5 až 2 hodiny sa končí opäť na Radničnom námestí.
Náučný chodník Glanzenberg
Tento zaujímavý náučný chodník prechádza lokalitou Staré mesto na vrchu Glanzenberg (z nem. Ligotavá hora), kde v období 12.-17. storočia bola opevnená banícka usadlosť s názvom Baňa, miesto prvej známej povrchovej ťažby kovov v Štiavnických vrchoch. Chodník nás popri tajchu Veľká Vodárenská zavedie k ruinám hradu s kaplnkou, kamenných obytných či banských technických objektov a tiež ku skalám, ktoré predstavujú zvyšky po povrchovej ťažbe na žilách Bieber a Špitáler. Ponúka zaujímavé panoramatické výhľady, na dvoch miestach sú prístrešky s posedením. Trasa začína v sedle Červená studňa a končí v Úvoznej ulici, ale môžeme ju prejsť aj opačným smerom, prípadne sa napojiť od Vodárenskej ulice. Má dĺžku 3,3 km, 23 tabúľ informujúcich o dejinách baníctva, kultúrno-historických a prírodných zaujímavostiach a prejdete ju za 2-2,5 hodiny.
Náučný chodník Andreja Kmeťa
Andrej Kmeť bol prírodovedec, archeológ, etnograf a historik, priekopník múzejníctva a znalec podsitnianskeho kraja. Chodník spája Prenčov, kde pôsobil a Bzenicu, kde sa narodil. Modro vyznačená trasa najprv stúpa z Prenčova na Sitno, v tomto úseku sú umiestnené aj informačné panely. Zo Sitna pokračuje do sedla Krížna, ďalej do sedla Peciny, po hrebeni Štiavnických vrchov cez vrchy Tanád a Paradjz do sedla Červená studňa. Ďalšia, severná časť chodníka prechádza samotami Hadová, Rumplovská, okolo kaplnky Kešnerovská a v závere vedie k prírodnej pamiatke Vyhniansky travertín v obci Vyhne a potom asfaltovou cestou až do Bzenice. Túru však môžete zakončiť už vo Vyhniach v niektorom z termálnych kúpalísk alebo sa môžete na nástupišti SAD pri pivovare napojiť na zelenú značku, ktorá vás dovedie k prírodnej rezervácii Kamenné more. Sú to ryolitové balvany, časti zvetranej horniny, ktoré sa uvoľnili pravdepodobne pri zemetrasení.
Veľká časť chodníka vedie po hrebeni oddeľujúcom Hodrušskú a Vyhniansku dolinu. Zo samoty Hadová môžeme zísť po zelenej značke južne k Hodrušskému jazeru alebo severne k jazeru Banky. Z obce Rumplovská sa zasa môžeme dostať po žltej značke do Banskej Hodruše a prezrieť si tamojšie sakrálne pamiatky, klopačku, domčeky starého baníckeho osídlenia a množstvo technických pamiatok – šácht, štôlní či banských správnych budov.
Náučný chodník Paradajs
Chodník začína aj končí v sedle Červená studňa. Devätnásť panelov, rozostavených po úbočí vrchu Paradajs, približuje geologickú stavbu a vývoj Štiavnických vrchov, históriu banskej činnosti a jej vplyvu na životné prostredie. Obsah panelov je odborne náročný a laik všetkým informáciám často ani nemusí porozumieť. Rozhodne však nevynechajte celkom prvý panel, ktorý zobrazuje vznik štiavnického stratovulkánu. Táto zložená, vrstvená sopka mala na úpätí priemer 50 km a pravdepodobne dosahovala výšku 4 000 m. Jej vrchol bol pokrytý večným snehom. Na chodníku sú rozmiestené lavičky, vyhliadkové body s panoramatickými mapami, pyramídy vzoriek hornín a nájdeme tu aj dve studničky s pitnou vodou. Trasa je nenáročná, dlhá 4,2 km s prevýšením 140 m a prejdete ju za približne 2 hodiny. V zime sa dá absolvovať aj na bežkách.
Náučný chodník Kysihýbel
Osada Kysihýbel je časť obce Banský Studenec, pôvodne majer patriaci Banskej Štiavnici. Dnes je to školský majetok Baníckej a lesníckej akadémie. Ak sa tam rozhodneme ísť autom, môžeme mať problémy so zaparkovaním. Do obce je zákaz vjazdu.
Na náučný chodník sa dostaneme od štiavnickej autobusovej stanice v časti Križovatka, cez sídlisko Drieňová po ceste do obce Banský Studenec. Chodník sa začína pri odbočke vľavo pri plote ohraničujúcom Arborétum Kysihýbel. Oboznamuje s prírodnými, lesníckymi a historickými zaujímavosťami tohto okraja Banskej Štiavnice. Je vcelku nenáročný. Zavedie nás k sústave rybníkov a podchodom popod železničný násyp k malému arborétu – Feismantelovej záhrade (profesor Feistmantel viedol Lesnícky ústav Baníckej akadémie a neskôr pôsobil ako profesor lesníctva na tejto škole). Pokračujeme popri Červenom kameňolome, kde sa ťažil červenkastý ryolit, k podzemnému kameňolomu na andezit. Ďalšia časť chodníka prechádza pomedzi andezitové skalné veže a končí sa pri výskumnom pracovisku Arborétum Kysihýbel. Exkurzia doň si vyžaduje dosť komplikovaný postup (písomná žiadosť a súhlas Národného lesníckeho centra vo Zvolene).
Informovať sa možno na tel. čísle +421 45 532 03 16. www.nlcsk.org
Chodník je stredne náročný, dlhý 6,2 km a zvládnete ho za 3 – 3,5 hodiny.
Náučný chodník Piargske tajchy
Chodník sa začína na hrádzi Veľkého Richnavského jazera, kam sa dostanete autom po ceste z Banskej Štiavnice cez Štiavnické Bane smerom na Levice. Chodník vedie okolo banských jarkov k ďalším piargskym tajchom – Bakomi, Krechsengrund, Veľká Vindšachtská a Evička. Päť informačných panelov oboznamuje s ekológiou tajchov. Chodník možno prejsť za 2 – 3 hodiny.
Náučný chodník Piargsky vodohospodársky chodník
Začína sa na hrádzi Veľkého Richnavského jazera, pokračuje po Hlavnom richnavskom vodnom jarku k Hodrušskej vodnej štôlni až po najvyšší bod trasy pri tabuli č. 4 s nádherným výhľadom na skupinu vindšachtských tajchov. Ponad tajch Bakomi vedie cesta popri sústave banských jarkov takmer po tajch Počúvadlo. Chodník má dva varianty – 10 a 15 km a 16 zastávok s informačnými tabuľami. Oboznamuje s časťou banského vodohospodárskeho systému, piargskou skupinou vodných nádrží (tajchov).
Možno ho absolvovať za 6 – 7 hodín.
Náučný chodník Piargsky vodohospodársky chodník
Tento okružný chodník oboznamuje s históriou Štiavnických baní a množstvom banských diel. Okrem toho sa dozviete niečo aj o úpravníctve rúd a vodohospodárskom systéme tejto oblasti. Chodník má 5 km a 9 zastávok a prejdete ho za 2-3 hodiny. Začína sa pri budove obecného úradu Štiavnické Bane, vedie k Suchému tajchu okolo zvyškov banských diel, potom k tajchom Evička a Veľká Vindšachtská. Potom stúpa k chate sv. Františka z Assisi a vracia sa popri významných objektoch (banských – šachty, štôlne, haldy – aj architektonických – budova prvej banskej školy, budova baníckej nemocnice, kláštor hieronymitiánov) do svojho východiska.
Náučný chodník Cestujeme v čase – Banská Hodruša
GPS východiskového bodu: 48.4640892N, 18.8286558E
Celý chodník pozostáva z jedinej tabule, ktorá sa nachádza na začiatku. Ďalšie zastávky pozostávajú z dubových kolov, na ktorých sa nachádzajú QR kódy, ktorý je možné nasnímať do mobilu alebo tabletu a po otvorení príslušnej webovej adresy si môže návštevník prečítať informácie o konkrétnej zastávke.
Náučný chodník mapuje hlavné pamiatky z histórie obce Banská Hodruša, ktorá je úzko spätá s banskou činnosťou. Začína oproti budove Bane Starovšechsvätých v Hodruši (turistické rázcestie Hornohodrušský banský závod).