Mesto svetového dedičstva UNESCO
Prvé pokusy o potvrdenie kultúrno-historického významu mesta na medzinárodnej úrovni vychádzali z mestskej samosprávy už v roku 1990. V nasledujúcich rokoch sa míľnikom na tejto ceste stalo zaradenie mesta na Zoznam svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO. V júni 1992 predložený návrh na zaradenie mesta musel byť prepracovaný, takže nominácia mesta mala byť opätovne prerokovaná na decembrovom zasadnutí v Santa Fé. Avšak na toto rokovanie sa agenda Banskej Štiavnice – zrejme aj pod vplyvom zániku Česko-Slovenska – z Federálneho ministerstva zahraničných vecí v Prahe ani nedostala. Oficiálnym zdôvodnením bolo, že tento prepracovaný dokument bol prijatý a posudzovaný ako dokument celkom nový, takže zaknihovanie Banskej Štiavnice a technických pamiatok v jej okolí na listinu UNESCO bolo schválené Výborom UNESCO až v Paríži 26. júna a ratifikované v Cartagene v decembri roku 1993, ako jedného z troch prvých slovenských zápisov spolu so Spišským hradom a Vlkolíncom.
Existencia Banskej Štiavnice stojí a padá na storočiach baníctva, najmä striebra, zlata a ďalších farebných a technických kovov. V období od 13. – 18. st. bol revír Banskej Štiavnice v ťažbe striebra najproduktívnejším v Európe. V r. 1762 bola v meste zriadená Banícka akadémia, ktorá svojho času predstavovala centrum banskej vedy, techniky a výučby v Európe. Na území mesta je 191 kultúrnych pamiatok a 1 národná kultúrna pamiatka. Avšak pri návšteve mesta a miesta, vždy treba mať na pamäti skutočnosť, že ťažisko ľudskej činnosti sa dialo – naprieč storočiami – stále viac v podzemí “terra banesium” – krajiny baníkov.
To, čo je dnes predmetom ochrany UNESCO, je produkt storočí ľudskej činnosti nahustenej na malom povrchovom odhalení rudných žíl, ktoré preblesli skrz spodné vrstvy štiavnického stratovulkánu pred 15 miliíonmi rokov a ktoré “milostivo” vietor a voda a nakoniec dve jašteričky odkryli pred zrakmi ľudí, a tak stvorili osud tohto územia. Ťažko si je tu predstavovať čosi ako čiernobielu fotku zo zlatej horúčky na Klondike – húštinu ťažiarskych domcov, chatrčí a budov, v krajine bez stromov, so všadeprítomnými haldami vyťaženého materiálu. Tu – na tomto mieste, kde je dnes učebnicovo kultúrna krajina – rajské spojenie mesta a prírody, namiešané z dramatického hrebeňa vrchov Tanádu a Paradajsu, ktoré posielajú svojich poslov – zeleň stromov, lúk a záhrad priam do kuchyne domov mestskej pamiatkovovej rezervácie… So všadeprítomnými stopami po kopávaní, kutaní, ťažbe v krajine.
Cieľom dohovoru UNESCO a jeho zápisov, je identifikácia, ochrana, konzervácia, prezentácia a odvozdávanie kultúrneho a prírodného dedičstva výnimočnej svetovej hodnoty budúcim generáciám, ako proces, ktorý je významnou súčasťou udržateľného rozvoja. Definície podľa DOHOVORU UNESCO asi najlepšie naznačia, prečo je Štiavnica v UNESCO a UNESCO v Štiavnici.
• LOKALITA – dielo človeka alebo kombinované dielo prírody a človeka, územia zahrňujúce archeologické lokality, ktoré majú výnimočnú svetovú hodnotu z historického, estetického, etnologického alebo antropologického pohľadu
• VÝNIMOČNÁ SVETOVÁ HODNOTA – znamená kultúrny a/alebo prírodný význam, ktorý presahuje národné hranice a má spoločný význam pre súčasné a budúce generácie ľudstva. V tomto zmysle jeho ochrana má najvyšší zmysel pre medzinárodnú verejnosť ako celok
• AUTENTICITA LOKALITY – je dôležité zachovať materiálnych nositeľov hodnôt (objekty, urbanistické štruktúry, archívne a muzeálne dokumenty), nemenej dôležité je zachovanie duchovných hodnôt kultúry Lokality (napr. poznanie, zvyklosti, tradície, postupy…) Zachovanie autenticity je zásadnou požiadavkou pre Lokalitu UNESCO
• INTEGRITA LOKALITY – Materiálna a duchovná podstata zachovaného dedičstva nemá byť narušená nevhodnými novými zásahmi.(neprimeraná výstavba, narušovanie vzhľadu krajiny nevhodným hospodárením, vytrácanie tradičných remesiel…). Zachovanie integrity je zásadnou požiadavkou pre Lokalitu UNESCO
• MONTÁNNE PAMIATKY Materiálne objekty zachované nad terénom a pod terénom, archívne, muzeálne fondy a nehmotná kultúra viazaná banícku činnosť