Turistické trasy a náučné chodníky

V malebnom regióne Štiavnických vrchov môžete relaxovať v rozmanitej prírode. Orientáciu vám ponúkaju turistické trasy a náučné chodníky, ktorých je tu viac ako 300 kilometrov. Väčšina z nich je dobre udržiavaná, avšak vždy sa vyskytnú úseky, ktoré by si vyžadovali hustejšie značenie. Pri vychádzkach po okolí Vám odporúčame používať klasickú edíciu turistických mám VKÚ Harmanec v mierke 1:50 000, ale pre menšie výlety postačí aj miestna mapa, ktorá je zdarma a k dispozícii v turistickej informačnej kancelárii a v mnohých reštauráciách a ubytovniach. Prípadne je možnosť využiť mapové aplikácie do mobilu (S batohom cez hory, Mapy.cz).

Značenie turistických trás

Značenie jednotlivých turistických trás sa od seba odlišuje farebne. Značka označujúca turistickú trasu pozostáva z dvoch bielych pásov, medzi ktorými je farebný pás, ktorý môže byť červenej, modrej, zelenej alebo žltej farby. Turistické trasy bývajú často dlhšie a prechádzjú cez viacero regiónov. Náučné chodníky sú obyčajne značené značkou v tvare obdĺžnika s bielym pozadím a diagonálne krížiacim farebným pásom (obyčajne zeleným). Trasy náučných chodníkov sú zvyčajne kratšie, väčšinou sú okružné s niekoľkými informačnými tabuľami.

Príklad červenej turistickej značky a značenia pre náučné chodníky:

Návštevníkom odporúčame tieto náučné chodníky a zaujímavé výlety:

• Na Banskoštiavnickú kalváriu

Na Kalváriu sa môžeme vybrať z Námestia Sv. Trojice, na ktorom, spolu Radničným námestím, sa sústreďuje najviac kultúrnych a historických pamiatok. Zídeme dolu Ulicou Andreja Kmeťa a na vidlici ciest pri Kmeťovej soche odbočíme na Akademickú ulicu, okolo farského kostola pokračujeme popri Botanickej záhrade s budovami bývalej Baníckej a lesníckej akadémie. Po pravej strane sa nám už otvorí pohľad na Kalváriu. Ideme po Mierovej ulici až na križovatku, kde odbočíme vpravo. V zákrute za autobusovou zastávkou s názvom VÚVL odbočíme vľavo a ulicou Pod Kalváriou stúpame až do cieľa cesty. Vracať sa prípadne môžeme po Lesníckej a Mládežníckej ulici na Dolnú ulicu, ktorou stúpame až do centra mesta.

• Výstup na Tanád a Paradajz

Začíname v sedle Červená studňa. Po modrej značke južným smerom s nádhernými výhľadmi na Banskú Štiavnicu sa dostaneme až do baníckej osady Horná Roveň, kde si môžte prezrieť banícke domčeky, pôsobivú kalváriu s barokovými pieskovcovými reliéfmi v lipovej aleji, komplex štôlni a hlbokých šácht pod vrcholom Tanádu. Odtiaľto pokračujeme po žltej značke na vrch Veľký Tanád, odkiaľ môžeme pokračovať po červenej značke na vrch Paradajz. Obidva výškou prečnievajú 938 m, jeden o 80 a druhý o 90 cm. Viete, ktorý je vyšší?

• K jazeru Klinger a k Banskému múzeu v prírode

Z Radničného námestia stúpame po Novozámockej ulici k parkovisku pod Novým zámkom. Odtiaľ okolo neskorogotického kostola Panny Márie Snežnej na hlavnú cestu a po kúsku vpravo popod Piargsku bránu popri cintoríne za Piargskou bránou. Na konci chodníka prekročíme cestu a ďalej nás lesný chodník dovedie k jazeru Klinger. V lete je to príjemné miesto na kúpanie. Chodníkom z jeho hrádze sa dostaneme až k Banskému múzeu v prírode. Späť nás Staronová ulica, začínajúca sa nad múzeom, dovedie späť k Piargskej bráne a ďalej ulicou Dolná Resla prejdeme okolo Klopačky až na Radničné námestie.

• Výlet na Sitno a okolo Sitna od jazera Počúvadlo

Ak sa rozhodneme ísť na Sitno pešo z Banskej Štiavnice, môžeme kráčať po červenej značke, ktorá sa začína na Radničnom námestí. Značenie je pravidelne udržiavané, ale aj tak treba sledovaniu trasy venovať stálu pozornosť. Kritickým miestom je spleť uličiek Štiavnických Baní, neznačené rázcestie nad Štiavnickými Baňami a lúky Bukovej hory. V sedle Krížna sa napojíme na modrú značku smer Sitno.

Zelená značka nás povedie priamo hore. Po počiatočnom strmom výstupe sa môžeme osviežiť vodou z lesnej studničky. Ďalej značka vedie na Tatársku lúku s bohatým výskytom divých ruží. Tu sa začína aj náučný chodník, ktorý má 13 zastávok. Je v dobrom technickom stave, ale obsah náučných tabúľ si už žiada aktualizáciu. Z Tatárskej lúky vedie chodník na vrchol strmou cestičkou kombinovanou s drevenými schodmi. Cestu môžu zvládnuť i deti a starší ľudia. Za poslednými schodíkmi vedie doprava cestička na skaly s krásnym výhľadom. V rozhľadni na vrchole Sitna je sezónne (máj – september) v prevádzke bufet a informačné centrum s malou prírodovednou expozíciou. Keď pôjdete smerom k vysielaču, napojíte sa na asfaltovú cestu. Z nej pri dolnej lúke odbočíte vpravo a tu môžete navštíviť pozostatky stredovekého, pôvodne veľmi rozsiahleho hradu. Trasa náučného chodníka nás zavedie traverzom po severnom svahu Sitna späť na Tatársku lúku.

Zaujímavá a nenáročná je aj cesta po vrstevnici okolo Sitna. Spomínaná žltá značka vedie ďalej po Tatárskom jarku, na rázcestie Vlčia jama (možnosť odbočiť na modrú značku a prezrieť  si ruiny Sitnianskeho hradu) a odtiaľ severovýchodnými svahmi do sedla Krížna, kde sa spájajú zberné a odvodňovacie jarky štiavnického vodohospodárskeho systému. Prechádzkou okolo Počúvadlianskeho jazera nás žltá značka dovedie k východiskovému bodu.

• Náučný chodník Milana Kapustu po žile Terézia

Začína sa v sedle Červená studňa. Do sedla sa dá dostať aj autom po ceste z Banskej Štiavnice do Hodruše alebo Vyhní. Pešo po zelenej značke nás do sedla dovedie smerovník z Radničného námestia. Chodník z väčšej časti kopíruje trasu vyťaženej rudnej žily Terézia. Na 16 paneloch postupne približuje štiavnickú prírodu a život baníkov. Vedie okolo tajchu Ottergrund, najmenšej a najvyššie položenej vodnej nádrže Štiavnických vrchov (801 m n. m.). Z chodníka sa otvárajú nádherné výhľady na Banskú Štiavnicu a jej dominanty. Chodník má dľžku 6,1 km a prevýšenie 80 m a zvládnu ho aj deti a starší ľudia. Po 1,5 až 2 hodiny sa končí opäť na Radničnom námestí.

•  Náučný chodník Glanzenberg

Tento zaujímavý náučný chodník prechádza lokalitou Staré mesto na vrchu Glanzenberg (z nem. Ligotavá hora), kde v období 12.-17. storočia bola opevnená banícka usadlosť s názvom Baňa, miesto prvej známej povrchovej ťažby kovov v Štiavnických vrchoch. Chodník nás popri tajchu Veľká Vodárenská zavedie k ruinám hradu s kaplnkou, kamenných obytných či banských technických objektov a tiež ku skalám, ktoré predstavujú zvyšky po povrchovej ťažbe na žilách Bieber a Špitáler. Ponúka zaujímavé panoramatické výhľady, na dvoch miestach sú prístrešky s posedením. Trasa začína v sedle Červená studňa a končí v Úvoznej ulici, ale môžeme ju prejsť aj opačným smerom, prípadne sa napojiť od Vodárenskej ulice. Má dĺžku 3,3 km, 23 tabúľ informujúcich o dejinách baníctva, kultúrno-historických a prírodných zaujímavostiach a prejdete ju za 2-2,5 hodiny.

• Chodník Andreja Kmeťa – sever

Andrej Kmeť  bol prírodovedec, archeológ, etnograf a historik, priekopník múzejníctva a znalec podsitnianskeho kraja. Chodník spája Prenčov, kde pôsobil a Bzenicu, kde sa narodil. Modro vyznačená trasa najprv stúpa z Prenčova na Sitno, v tomto úseku sú umiestnené aj informačné panely. Zo Sitna pokračuje do sedla Krížna, ďalej do sedla Peciny, po hrebeni Štiavnických vrchov cez vrchy Tanád a Paradjz do sedla Červená studňa. Ďalšia, severná časť chodníka prechádza samotami Hadová, Rumplovská, okolo kaplnky Kešnerovská a v závere vedie k prírodnej pamiatke Vyhniansky travertín v obci Vyhne a potom asfaltovou cestou až do Bzenice. Túru však môžete zakončiť už vo Vyhniach v niektorom z termálnych kúpalísk alebo sa môžete na nástupišti SAD pri pivovare napojiť na zelenú značku, ktorá vás dovedie k prírodnej rezervácii Kamenné more. Sú to ryolitové balvany, časti zvetranej horniny, ktoré sa uvoľnili pravdepodobne pri zemetrasení.

Veľká časť chodníka vedie po hrebeni oddeľujúcom Hodrušskú a Vyhniansku dolinu. Zo samoty Hadová môžeme zísť  po zelenej značke južne k Hodrušskému jazeru alebo severne k jazeru Banky. Z obce Rumplovská sa zasa môžeme dostať po žltej značke do Banskej Hodruše a prezrieť si tamojšie sakrálne pamiatky, klopačku, domčeky starého baníckeho osídlenia a množstvo technických pamiatok – šácht, štôlní či banských správnych budov.

• Geologický náučný chodník Paradajz

Chodník začína aj končí v sedle Červená studňa. Devätnásť  panelov, rozostavených po úbočí vrchu Paradajz, približuje geologickú stavbu a vývoj Štiavnických vrchov, históriu banskej činnosti a jej vplyvu na životné prostredie. Obsah panelov je odborne náročný a laik všetkým informáciám často ani nemusí porozumieť. Rozhodne však nevynechajte celkom prvý panel, ktorý zobrazuje vznik štiavnického stratovulkánu. Táto zložená, vrstvená sopka mala na úpätí priemer 50 km a pravdepodobne dosahovala výšku 4 000 m. Jej vrchol bol pokrytý večným snehom. Na chodníku sú rozmiestené lavičky, vyhliadkové body s panoramatickými mapami, pyramídy vzoriek hornín a nájdeme tu aj dve studničky s pitnou vodou. Trasa je nenáročná, dlhá 4,2 km s prevýšením 140 m a prejdete ju za približne 2 hodiny. V zime sa dá absolvovať aj na bežkách.

• Náučný chodník Kysihýbel

Osada Kysihýbel je časť obce Banský Studenec, pôvodne majer patriaci Banskej Štiavnici. Dnes je to školský majetok Baníckej a lesníckej akadémie. Ak sa tam rozhodneme ísť autom, môžeme mať problémy so zaparkovaním. Do obce je zákaz vjazdu.

Na náučný chodník sa dostaneme od štiavnickej autobusovej stanice v časti Križovatka, cez sídlisko Drieňová po ceste do obce Banský Studenec. Chodník sa začína pri odbočke vľavo pri plote ohraničujúcom Arborétum Kysihýbel. Oboznamuje s prírodnými, lesníckymi a historickými zaujímavosťami tohto okraja Banskej Štiavnice. Je vcelku nenáročný. Zavedie nás k sústave rybníkov a podchodom popod železničný násyp k malému arborétu – Feismantelovej záhrade (profesor Feistmantel viedol Lesnícky ústav Baníckej akadémie a neskôr pôsobil ako profesor lesníctva na tejto škole). Pokračujeme popri Červenom kameňolome, kde sa ťažil červenkastý ryolit, k podzemnému kameňolomu na andezit. Ďalšia časť chodníka prechádza pomedzi andezitové skalné veže a končí sa pri výskumnom pracovisku Arborétum Kysihýbel. Exkurzia doň si vyžaduje dosť komplikovaný postup (písomná žiadosť  a súhlas Národného lesníckeho centra vo Zvolene).

 Informovať  sa možno na tel. čísle +421 45 532 03 16. www.nlcsk.org

Chodník je stredne náročný, dlhý 6,2 km a zvládnete ho za 3 – 3,5 hodiny.

• Náučný chodník o ekológii piargskych tajchov

Chodník sa začína na hrádzi Veľkého Richnavského jazera, kam sa dostanete autom po ceste z Banskej Štiavnice cez Štiavnické Bane smerom na Levice. Chodník vedie okolo banských jarkov k ďalším piargskym tajchom – Bakomi, Krechsengrund, Veľká Vindšachtská a Evička. Päť informačných panelov oboznamuje s ekológiou tajchov. Chodník možno prejsť za 2 – 3 hodiny.

• Piargsky vodohospodársky chodník

Začína sa na hrádzi Veľkého Richnavského jazera, pokračuje po Hlavnom richnavskom vodnom jarku k Hodrušskej vodnej štôlni až po najvyšší bod trasy pri tabuli č. 4 s nádherným výhľadom na skupinu vindšachtských tajchov. Ponad tajch Bakomi vedie cesta popri sústave banských jarkov takmer po tajch Počúvadlo. Chodník má dva varianty – 10 a 15 km a 16 zastávok s informačnými tabuľami. Oboznamuje s časťou banského vodohospodárskeho systému, piargskou skupinou vodných nádrží (tajchov).

Možno ho absolvovať za 6 – 7 hodín.

• Piargsky chodník

Tento okružný chodník oboznamuje s históriou Štiavnických baní a množstvom banských diel. Okrem toho sa dozviete niečo aj o úpravníctve rúd a vodohospodárskom systéme tejto oblasti. Chodník má 5 km a 9 zastávok a prejdete ho za 2-3 hodiny. Začína sa pri budove obecného úradu Štiavnické Bane, vedie k Suchému tajchu okolo zvyškov banských diel, potom k tajchom Evička a Veľká Vindšachtská. Potom stúpa k chate sv. Františka z Assisi a vracia sa popri významných objektoch (banských – šachty, štôlne, haldy – aj architektonických – budova prvej banskej školy, budova baníckej nemocnice, kláštor hieronymitiánov) do svojho východiska.