Keďže Banská Štiavnica sa nachádza vo vnútri dávnej sopky a je obklopená kopcami, prístup do mesta nebol nikdy jednoduchý.
Avšak hlavná cesta – rýchlostná cesta R1 – a taktiež hlavná železničná trasa ohraničujúce región sú vzdialené len 20 km od mesta. Z týchto dopravných tepien je viacero možností ako sa dostanete do mesta. Zo zoznamu nižšie si môžete vybrať spôsob dopravy do mesta a prečítať si inštrukcie k ceste.
Náučný chodník Milana Kapustu po žile Terézia
Dĺžka: 6,1 km
Čas: 2,5 h
Prevýšenie: 150 m
Nenáročný
Začína sa v sedle Červená studňa. Do sedla sa dá dostať autom po ceste z Banskej Štiavnice smer Hodruša (Žarnovica) alebo Vyhne (prípadne autobusom). Pešo z Trojičného námestia tam vedie zelená značka, vzdialenosť je cca 1,5 km (asi 45 minút). Chodník z väčšej časti kopíruje trasu vyťaženej rudnej žily Terézia. Pomenovaný je podľa prvého riaditeľa CHKO Štiavnické vrchy Ing. Milana Kapustu.
Na 16 paneloch postupne približuje štiavnickú prírodu a život baníkov. Vedie okolo tajchu Ottergrund, najmenšej a najvyššie položenej vodnej nádrže Štiavnických vrchov (801 m n. m.). Z chodníka sa otvárajú nádherné výhľady na Banskú Štiavnicu a jej dominanty.
Náučný chodník Glanzenberg
Dĺžka: 3,3 km
Čas: 2 h
Prevýšenie: -100 m
Nenáročný
Začiatok: Červená Studňa
Koniec: Banská Štiavnica, Úvozná ulica
Tento zaujímavý náučný chodník prechádza lokalitou Staré mesto na vrchu Glanzenberg (z nem. Ligotavá hora), kde v období 12.-17. storočia bola opevnená banícka usadlosť s názvom Baňa, miesto prvej známej povrchovej ťažby kovov v Štiavnických vrchoch. Chodník nás popri tajchu Veľká Vodárenská zavedie k ruinám hradu s kaplnkou, kamenných obytných či banských technických objektov a tiež ku skalám, ktoré predstavujú zvyšky po povrchovej ťažbe na žilách Bieber a Špitáler. Ponúka zaujímavé panoramatické výhľady, na dvoch miestach sú prístrešky s posedením. Trasa začína v sedle Červená studňa a končí v Úvoznej ulici, ale môžeme ju prejsť aj opačným smerom, prípadne sa napojiť od Vodárenskej ulice. Má dĺžku 3,3 km, 23 tabúľ informujúcich o dejinách baníctva, kultúrno-historických a prírodných zaujímavostiach a prejdete ju za 2-2,5 hodiny.
Náučný chodník Andreja Kmeťa
Andrej Kmeť bol prírodovedec, archeológ, etnograf a historik, priekopník múzejníctva a znalec podsitnianskeho kraja. Chodník spája Prenčov, kde pôsobil a Bzenicu, kde sa narodil. Modro vyznačená trasa najprv stúpa z Prenčova na Sitno, v tomto úseku sú umiestnené aj informačné panely. Zo Sitna pokračuje do sedla Krížna, ďalej do sedla Peciny, po hrebeni Štiavnických vrchov cez vrchy Tanád a Paradjz do sedla Červená studňa. Ďalšia, severná časť chodníka prechádza samotami Hadová, Rumplovská, okolo kaplnky Kešnerovská a v závere vedie k prírodnej pamiatke Vyhniansky travertín v obci Vyhne a potom asfaltovou cestou až do Bzenice. Túru však môžete zakončiť už vo Vyhniach v niektorom z termálnych kúpalísk alebo sa môžete na nástupišti SAD pri pivovare napojiť na zelenú značku, ktorá vás dovedie k prírodnej rezervácii Kamenné more. Sú to ryolitové balvany, časti zvetranej horniny, ktoré sa uvoľnili pravdepodobne pri zemetrasení.
Veľká časť chodníka vedie po hrebeni oddeľujúcom Hodrušskú a Vyhniansku dolinu. Zo samoty Hadová môžeme zísť po zelenej značke južne k Hodrušskému jazeru alebo severne k jazeru Banky. Z obce Rumplovská sa zasa môžeme dostať po žltej značke do Banskej Hodruše a prezrieť si tamojšie sakrálne pamiatky, klopačku, domčeky starého baníckeho osídlenia a množstvo technických pamiatok – šácht, štôlní či banských správnych budov.
Náučný chodník Paradajs
Dĺžka: 3,9 km
Čas: 1,5 h
Prevýšenie: 144 m
Nenáročný
GPS: 48.4671886N, 18.8826906E
Chodník začína aj končí 300 m južne od sedla Červená studňa. Dostanete sa tam po červenej turistickej značke vedúcej na vrchol Paradajsu. Náučný chodník zo začiatku sleduje túto značku, neskôr sa odpája. Červená značka pokračuje na vrchol, kým náučným chodníkom prejdete okolo celého vrchu po úpätí a následne sa dostanete späť k prvej zastávke.
Jedenásť panelov, rozostavených po úbočí vrchu Paradajs, približuje geologickú stavbu a vývoj Štiavnických vrchov, históriu banskej činnosti a jej vplyvu na životné prostredie. Obsah panelov je odborne náročný a laik všetkým informáciám často ani nemusí porozumieť. Rozhodne však nevynechajte celkom prvý panel, ktorý zobrazuje vznik štiavnického stratovulkánu. Táto zložená, vrstvená sopka mala na úpätí priemer 50 km a pravdepodobne dosahovala výšku 4 000 m. Jej vrchol bol pokrytý večným snehom. Na chodníku sú rozmiestené lavičky, vyhliadkové body s panoramatickými mapami, pyramídy vzoriek hornín a nájdeme tu aj dve studničky s pitnou vodou. Trasa je nenáročná, v zime sa dá absolvovať aj na bežkách.
Náučný chodník Kysihýbel
Dĺžka: 6 km
Čas: 3 h
Prevýšenie: 150 m
Nenáročný
GPS: 48.4517272N, 18.9291322E
Začiatok sa nachádza na žltej turistickej značke pri ceste z Banskej Štiavnice smerom na Banský Studenec, približne 400 m od tabule označujúcej koniec mesta. Z hlavnej cesty treba odbočiť vľavo a hneď o pár metrov ďalej sa nachádza prvá informačná tabuľa.
Chodník oboznamuje návštevníkov s prírodnými, lesníckymi a historickými zaujímavosťami tohto okraja Banskej Štiavnice. Je vcelku nenáročný. Zavedie nás k sústave rybníkov a podchodom popod železničný násyp k malému arborétu – Feismantelovej záhrade (profesor Feistmantel viedol Lesnícky ústav Baníckej akadémie a neskôr pôsobil ako profesor lesníctva na tejto škole). Pokračujeme popri Červenom kameňolome, kde sa ťažil červenkastý ryolit, k podzemnému kameňolomu na andezit. Ďalšia časť chodníka prechádza pomedzi andezitové skalné veže a končí sa pri výskumnom pracovisku Arborétum Kysihýbel. Informácie o možnosti návštevy Arboréta nájdete na ich stránke na Facebooku.
Náučný chodník Piargske tajchy
Chodník sa začína na hrádzi Veľkého Richnavského jazera, kam sa dostanete autom po ceste z Banskej Štiavnice cez Štiavnické Bane smerom na Levice. Chodník vedie okolo banských jarkov k ďalším piargskym tajchom – Bakomi, Krechsengrund, Veľká Vindšachtská a Evička. Päť informačných panelov oboznamuje s ekológiou tajchov. Chodník možno prejsť za 2 – 3 hodiny.
Náučný chodník Piargsky vodohospodársky chodník
Začína sa na hrádzi Veľkého Richnavského jazera, pokračuje po Hlavnom richnavskom vodnom jarku k Hodrušskej vodnej štôlni až po najvyšší bod trasy pri tabuli č. 4 s nádherným výhľadom na skupinu vindšachtských tajchov. Ponad tajch Bakomi vedie cesta popri sústave banských jarkov takmer po tajch Počúvadlo. Chodník má dva varianty – 10 a 15 km a 16 zastávok s informačnými tabuľami. Oboznamuje s časťou banského vodohospodárskeho systému, piargskou skupinou vodných nádrží (tajchov).
Možno ho absolvovať za 6 – 7 hodín.
Náučný chodník Piargska špacírka
Dĺžka: 4,8 km
Čas: 2 h
Prevýšenie: 240 m
Mierne náročný
Začiatok a koniec: pri Obecnom úrade Štiavnické bane
Tento okružný chodník oboznamuje s históriou Štiavnických baní a množstvom banských diel. Okrem toho sa dozviete niečo aj o úpravníctve rúd a vodohospodárskom systéme tejto oblasti. Chodník má 5 km a 9 zastávok a prejdete ho za 2-3 hodiny. Začína sa pri budove obecného úradu Štiavnické Bane, vedie k Suchému tajchu okolo zvyškov banských diel, potom k tajchom Evička a Veľká Vindšachtská. Potom stúpa k chate sv. Františka z Assisi a vracia sa popri významných objektoch (banských – šachty, štôlne, haldy – aj architektonických – budova prvej banskej školy, budova baníckej nemocnice, kláštor hieronymitánov) do svojho východiska.
Náučný chodník Cestujeme v čase – Banská Hodruša
Dĺžka: 3,1 km
Čas: 1,5 h
Prevýšenie: 110 m
Nenáročný
GPS východiskového bodu: 48.4640892N, 18.8286558E
Náučný chodník začína pri hornom závode v Banskej Hodruši (Baňa Starovšechsvätých). Na chodníku sa nachádza jediná informačná tabuľa, ostatné zastávky tvoria dubové koly, na ktorých je QR kód s odkazom na príslušnú webstránku s informáciami o konkrétnej zastávke.
Chodník ponúka prechod nádherným prostredím ponad obec Banská Hodruša, prechádza cez stred obce a mapuje jej hlavné pamiatky z histórie, ktorá je úzko spätá s banskou činnosťou. Niektoré zastávky treba pozorne hľadať, pretože sú nenápadné a ľahko prehliadnuteľné.
Chodník končí na rázcestí pri penzióne s reštauráciou Banský dom.
Náučný chodník Okolo Sitna
Dĺžka: 13,6 km
Čas: 4 h
Prevýšenie: 200 m
Stredne náročný (kvôli svojej dĺžke)
Východisko: Počúvadlianske jazero
GPS: 48.4046614N, 18.8561678E
Náučný chodník začína pri Počúvadlianskom jazere pri reštaurácii Terasa u Blaškov.
Takmer celý vedie po žltej značke, smer Tatársky jarok - Vlčie jamy - sedlo Krížna a popri východnom brehu Počúvadlianskeho jazera sa vracia k východiskovému bodu. Obsahuje len 4 informačné tabule historického, technického a hydrologického zamerania.
Náučný chodník Sitno
Dĺžka: 3,6 km
Čas: 2 h
Prevýšenie: 210 m
Stredne náročný
Východisko: západný okraj Tatárskej lúky pod Sitnom
GPS: 48.4053150N, 18.8687931E
Náučný chodník začína na Tatárskej lúke, kam sa dostaneme od Počúvadlianskeho jazera po zelenej značke za asi 50 minút po 1 kilometri prudkého stúpania smerom na Sitno. Chodník ďalej pokračuje na Sitno, odtiaľ na Sitniansky hrad a okružnou cestou sa vracia späť popod vrchol Sitna k východiskovému bodu.
Sedem informačných tabúľ ponúka historické, archeologické a prírodovedné zaujímavosti okolitej krajiny.
